Na jasnej oblohe hviezdy roztomilo mihocú. V skutočnosti však svietia úplne pokojne, blikanie pridáva až vzduch tesne nad našimi hlavami.
Vinník je atmosféra
Svetlo hviezdy letí vesmírom priamo, no na poslednom úseku musí prejsť cez zemskú atmosféru. Tá nie je rovnorodá, striedajú sa v nej vrstvy rôznej teploty a hustoty, ktoré sa neustále pohybujú. Lúč svetla sa na nich mierne ohýba sem a tam, a preto sa nám zdá, že hviezda mihoce.
Prečo planéty neblikajú
Pekná pomôcka pri pozorovaní: hviezdy blikajú, planéty zvyčajne nie. Hviezdy sú také ďaleko, že ich vidíme ako jediný bod, ktorý sa ľahko rozkmitá. Planéty sú bližšie a javia sa ako maličký kotúčik, ktorého svetlo prichádza z viacerých bodov naraz, takže sa chvenie spriemeruje a planéta svieti pokojne.
Najviac blikajú nízko nad obzorom
Pri obzore prechádza svetlo cez hrubšiu vrstvu vzduchu, preto hviezdy nízko nad krajinou mihocú najsilnejšie a niekedy aj menia farbu. Vysoko na oblohe je vzduchu menej a blikanie je jemnejšie.
Preto majú hvezdárne ďalekohľady hore
Práve kvôli nepokojnému vzduchu staviame veľké hvezdárne vysoko v horách, kde je atmosféra redšia a pokojnejšia. A vesmírne ďalekohľady ju obídu úplne, preto vidia ostrejšie než ktorýkoľvek prístroj na zemi.