Mars je na nočnej oblohe ľahko rozoznateľný podľa červenkastého odtieňa. Za prezývkou červená planéta sa skrýva celkom prozaické vysvetlenie: povrch pokrýva niečo veľmi podobné hrdzi.
Hrdza po celej planéte
Marsovský prach a horniny obsahujú veľa železa. To časom zreagovalo s kyslíkom a vznikol oxid železa — tá istá zlúčenina, ktorá dáva farbu hrdzi na starom plote. Touto jemnou červenkastou vrstvou je pokrytý takmer celý povrch, preto planéta pôsobí červeno aj z veľkej diaľky.
Odkiaľ sa vzal kyslík
Mars dnes v ovzduší takmer žiadny kyslík nemá, no v dávnej minulosti tu zrejme tiekla voda a kyslík prítomný bol. Stačil na to, aby železo na povrchu postupne zoxidovalo. Jemný hrdzavý prach potom vietor rozniesol po celej planéte.
Zblízka nie je len červený
Na záberoch z roverov vidno, že Mars má v skutočnosti viac odtieňov — od hrdzavej cez hnedú až po takmer čiernu pri sopečných horninách. Obloha tam za dňa býva žltkasto-hnedá, lebo prach vo vzduchu rozptyľuje svetlo inak než zemská atmosféra. Slávny červený odtieň je teda hlavne vec prachu na povrchu.